interactive GDPR 2016/0679 SK

whereas ochrane:

• whereas (10) 1
• whereas (51) 1
• whereas (73) 1
• whereas (105) 2
• whereas (108) 2
• whereas (109) 2

definitions:

Článok 43

Certifikačné subjekty

1.   Bez toho, aby boli dotknuté úlohy a právomoci príslušného dozorného orgánu podľa článkov 57 a 58, certifikačné subjekty, ktoré majú primeranú úroveň odborných znalostí vo vzťahu k ochrane údajov, vydajú a obnovia certifikáciu po tom, ako informujú dozorný orgán, aby mu umožnili uplatniť jeho právomoci podľa článku 58 ods. 2 písm. h). Členské štáty zabezpečia, aby boli tieto certifikačné subjekty akreditované jedným či oboma z týchto orgánov:

a)	dozorným orgánom, ktorý je príslušný podľa článku 55 alebo 56;

b)	národným akreditačným orgánom vymenovaným v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 (20) v súlade s EN-ISO/IEC 17065/2012 a s dodatočnými požiadavkami stanovenými dozorným orgánom, ktorý je príslušný podľa článku 55 alebo 56.

2.   Certifikačné subjekty uvedené v odseku 1 sú akreditované v súlade s uvedeným odsekom, len ak:

a)	preukázali svoju nezávislosť a odborné znalosti vo vzťahu k predmetu certifikácie k spokojnosti príslušného dozorného orgánu;

b)	zaviazali sa rešpektovať kritéria uvedené v článku 42 ods. 5 a schválené dozorným orgánom, ktorý je príslušný orgán podľa článku 55 alebo 56, alebo schválené výborom podľa článku 63;

c)	stanovili postupy na vydávanie, pravidelné preskúmanie a odoberanie certifikácie, pečatí a značiek ochrany údajov;

d)	stanovili postupy a štruktúry na vybavovanie sťažností týkajúcich sa porušení certifikácie alebo spôsobu, akým bola alebo je certifikácia vykonávaná prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom, a tieto postupy a štruktúry spravili transparentnými pre dotknuté osoby a verejnosť, a

e)	preukázali k spokojnosti príslušného dozorného orgánu, že ich úlohy a povinnosti nevedú ku konfliktu záujmov.

3.   Akreditácia certifikačných subjektov podľa odsekov 1 a 2 tohto článku sa uskutoční na základe kritérií schválených dozorným orgánom, ktorý je príslušný podľa článku 55 alebo 56, alebo kritérií schválených výborom podľa článku 63. V prípade akreditácie podľa odseku 1 písm. b) tohto článku dopĺňajú tieto požiadavky tie požiadavky, ktoré sa stanovujú v nariadení (ES) č. 765/2008, a technické pravidlá, ktorými sa opisujú metódy a postupy certifikačných subjektov.

4.   Certifikačné subjekty uvedené v odseku 1 sú zodpovedné za riadne posúdenie, ktoré povedie k certifikácii alebo odňatiu tejto certifikácie, pričom tým nie je dotknutá zodpovednosť prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa zabezpečiť súlad s týmto nariadením. Akreditácia sa vydáva na maximálne obdobie piatich rokov a možno ju obnoviť za rovnakých podmienok, pokiaľ certifikačný subjekt spĺňa požiadavky stanovené v tomto článku.

5.   Certifikačné subjekty uvedené v odseku 1 informujú príslušné dozorné orgány o dôvodoch udelenia alebo odňatia požadovanej certifikácie.

6.   Dozorný orgán zverejní požiadavky uvedené v odseku 3 tohto článku a kritériá uvedené v článku 42 ods. 5 v ľahko dostupnej forme. Dozorné orgány tiež zasielajú tieto požiadavky a kritériá výboru. Výbor zhromažďuje všetky certifikačné mechanizmy a pečate ochrany údajov v registri a zverejňuje ich akýmkoľvek primeraným spôsobom.

7.   Príslušný dozorný orgán alebo národný akreditačný orgán bez toho, aby bola dotknutá kapitola VIII, odoberie akreditáciu certifikačného subjektu podľa odseku 1 tohto článku, ak nie sú splnené podmienky na akreditáciu alebo sa podmienky na akreditáciu už viac neplnia, alebo ak sú kroky podniknuté certifikačným subjektom v rozpore s týmto nariadením.

8.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 92 prijímať delegované akty s cieľom bližšie určiť požiadavky, ktoré sa majú zohľadniť pri certifikačných mechanizmoch ochrany údajov uvedených v článku 42 ods. 1.

9.   Komisia môže prijať vykonávacie akty stanovujúce technické normy pre certifikačné mechanizmy a pečate a značky ochrany údajov, ako aj mechanizmy na podporu a uznávanie týchto mechanizmov certifikácie, pečatí a značiek. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 93 ods. 2.

KAPITOLA V

Prenosy osobných údajov do tretích krajín alebo medzinárodným organizáciám

Článok 45

Prenosy na základe rozhodnutia o primeranosti

1.   Prenos osobných údajov do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii sa môže uskutočniť, ak Komisia rozhodla, že tretia krajina, územie alebo jeden či viaceré určené sektory v danej tretej krajine alebo predmetná medzinárodná organizácia zaručujú primeranú úroveň ochrany. Na takýto prenos nie je nutné žiadne osobitné povolenie.

2.   Pri posudzovaní primeranosti úrovne ochrany zohľadňuje Komisia najmä tieto skutočnosti:

a)

právny štát, dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, príslušné právne predpisy, a to všeobecné aj odvetvové, vrátane predpisov týkajúcich sa verejnej bezpečnosti, obrany, národnej bezpečnosti a trestného práva a prístupu orgánov verejnej moci k osobným údajom, ako aj vykonávanie takýchto právnych predpisov, pravidiel ochrany údajov, profesijných pravidiel a bezpečnostných opatrení vrátane pravidiel pre následný prenos osobných údajov do ďalšej tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii, ktoré sa v danej tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii dodržiavajú, judikatúra, ako aj účinné a vymáhateľné práva dotknutej osoby a účinné správne a súdne prostriedky nápravy pre dotknuté osoby, ktorých osobné údaje sa prenášajú;

b)

existencia a účinné pôsobenie jedného či viacerých nezávislých dozorných orgánov v predmetnej tretej krajine, alebo ktorému podlieha medzinárodná organizácia, so zodpovednosťou za zabezpečenie a presadzovanie dodržiavania pravidiel ochrany údajov vrátane primeraných právomocí pre presadzovanie práva, za poskytovanie pomoci a poradenstva dotknutým osobám pri výkone ich práv a za spoluprácu s dozornými orgánmi členských štátov; a

c)	medzinárodné záväzky, ktoré dotknutá tretia krajina alebo medzinárodná organizácia prevzala, alebo iné záväzky vyplývajúce z právne záväzných dohovorov alebo nástrojov, ako aj z jej účasti na viacstranných alebo regionálnych systémoch, najmä vo vzťahu k ochrane osobných údajov.

3.   Komisia môže po posúdení primeranosti úrovne ochrany rozhodnúť prostredníctvom vykonávacieho aktu, že tretia krajina, územie alebo jeden či viaceré určené sektory v tretej krajine alebo medzinárodná organizácia zaručujú primeranú úroveň ochrany v zmysle odseku 2 tohto článku. Vo vykonávacom akte sa stanoví mechanizmus pravidelného preskúmania, ktoré sa uskutočňuje najmenej raz za štyri roky, v ktorom sa zohľadnia všetky významné zmeny v tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii. Vo vykonávacom akte sa uvedie rozsah jeho územnej a sektorovej pôsobnosti a v príslušných prípadoch aj dozorný orgán alebo dozorné orgány uvedené v odseku 2 písm. b) tohto článku. Vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 93 ods. 2.

4.   Komisia priebežne monitoruje vývoj v tretích krajinách a medzinárodných organizáciách, ktorý by mohol ovplyvniť pôsobenie rozhodnutí prijatých podľa odseku 3 tohto článku a rozhodnutí prijatých na základe článku 25 ods. 6 smernice 95/46/ES.

5.   Komisia na základe dostupných informácií, najmä v nadväznosti na preskúmanie uvedené v odseku 3 tohto článku, rozhodne, že tretia krajina, územie alebo jeden či viaceré určené sektory v tretej krajine alebo medzinárodná organizácia už nezaručujú primeranú úroveň ochrany v zmysle odseku 2 tohto článku, v potrebnom rozsahu prostredníctvom vykonávacích aktov bez retroaktívneho účinku zruší, zmení alebo pozastaví rozhodnutie uvedené v odseku 3 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 93 ods. 2.

Komisia prijme z riadne odôvodnených vážnych a naliehavých dôvodov okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 93 ods. 3.

6.   Komisia začne konzultácie s treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou s cieľom napraviť stav, ktorý viedol k rozhodnutiu prijatému podľa odseku 5.

7.   Rozhodnutím podľa odseku 5 tohto článku nie sú dotknuté prenosy osobných údajov do tretej krajiny, územia alebo jedného či viacerých určených sektorov v danej tretej krajine alebo príslušnej medzinárodnej organizácii podľa článkov 46 až 49.

8.   Komisia uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie a na svojom webovom sídle zoznam tretích krajín, území a určených sektorov v danej tretej krajine a medzinárodných organizácií, v prípade ktorých rozhodla, že v nich je zaručená primeraná úroveň ochrany alebo už prestala byť primeraná úroveň ochrany zaručená.

9.   Rozhodnutia prijaté Komisiou na základe článku 25 ods. 6 smernice 95/46/ES zostávajú v platnosti, pokiaľ ich Komisia nezmení, nenahradí alebo nezruší rozhodnutím prijatým v súlade s odsekom 3 alebo 5 tohto článku.

Článok 46

Prenosy vyžadujúce primerané záruky

1.   Ak neexistuje rozhodnutie podľa článku 45 ods. 3, prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ môže uskutočniť prenos osobných údajov do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii len vtedy, ak prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ poskytol primerané záruky, a za podmienky, že dotknuté osoby majú k dispozícii vymožiteľné práva a účinné právne prostriedky nápravy.

2.   Primerané záruky uvedené v odseku 1 sa môžu ustanoviť bez toho, aby sa dozorný orgán žiadal o akékoľvek osobitné povolenie, prostredníctvom:

a)	právne záväzného a vykonateľného nástroja medzi orgánmi verejnej moci alebo verejnoprávnymi subjektmi;

b)	záväzných vnútropodnikových pravidiel v súlade s článkom 47;

c)	štandardných doložiek o ochrane údajov, ktoré prijala Komisia v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 93 ods. 2;

d)	štandardných doložiek o ochrane údajov, ktoré prijal dozorný orgán, a ktoré schválila Komisia podľa postupu preskúmania uvedeného v článku 93 ods. 2;

e)	schváleného kódexu správania podľa článku 40 spolu so záväznými a vymáhateľnými záväzkami prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa v tretej krajine spočívajúcimi v uplatňovaní primeraných záruk, a to aj pokiaľ ide o práva dotknutých osôb, alebo

f)	schváleného certifikačného mechanizmu podľa článku 42 spolu so záväzným a vymáhateľným záväzkom prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa v tretej krajine spočívajúcim v uplatňovaní primeraných záruk, a to aj pokiaľ ide o práva dotknutých osôb.

3.   S výhradou povolenia od príslušného dozorného orgánu sa primerané záruky uvedené v odseku 1 môžu tiež zabezpečiť predovšetkým:

a)	zmluvnými doložkami medzi prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom a prevádzkovateľom, sprostredkovateľom alebo príjemcom osobných údajov v tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii, alebo

b)	ustanoveniami, ktoré sa vložia do administratívnych dojednaní medzi orgánmi verejnej moci alebo verejnoprávnymi subjektmi a zahŕňajú vymožiteľné a účinné práva dotknutých osôb.

4.   Dozorný orgán uplatňuje mechanizmus konzistentnosti uvedený v článku 63 v prípadoch uvedených v odseku 3 tohto článku.

5.   Povolenia členského štátu alebo dozorného orgánu na základe článku 26 ods. 2 smernice 95/46/ES zostávajú v platnosti, pokým ich tento dozorný orgán podľa potreby nezmení, nenahradí alebo nezruší. Rozhodnutia prijaté Komisiou na základe článku 26 ods. 4 smernice 95/46/ES zostávajú v platnosti, pokiaľ ich Komisia podľa potreby nezmení, nenahradí alebo nezruší rozhodnutím prijatým v súlade s odsekom 2 tohto článku.

Článok 58

Právomoci

1.   Každý dozorný orgán má všetky tieto vyšetrovacie právomoci:

a)	nariadiť prevádzkovateľovi a sprostredkovateľovi a v príslušnom prípade zástupcovi prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa, aby poskytli všetky informácie, ktoré vyžaduje na plnenie svojich úloh;

b)	viesť vyšetrovania vo forme auditov v oblasti ochrany údajov;

c)	vykonávať preskúmania certifikácií vydaných podľa článku 42 ods. 7;

d)	oznamovať prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi údajné porušenie tohto nariadenia;

e)	získať od prevádzkovateľa a sprostredkovateľa prístup ku všetkým osobným údajom a všetkým informáciám potrebným na plnenie svojich úloh;

f)	získať prístup do všetkých priestorov prevádzkovateľa a sprostredkovateľa, ako aj k akémukoľvek zariadeniu a prostriedkom na spracúvanie údajov, v súlade s procesným právom Únie alebo procesným právom členského štátu.

2.   Každý dozorný orgán má všetky tieto nápravné právomoci:

a)	upozorniť prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa na to, že plánované spracovateľské operácie pravdepodobne porušia ustanovenia tohto nariadenia;

b)	napomenúť prevádzkovateľova alebo sprostredkovateľova, ak spracovateľské operácie porušili ustanovenia tohto nariadenia;

c)	nariadiť prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi, aby vyhovel žiadostiam dotknutej osoby o uplatnenie jej práv podľa tohto nariadenia;

d)	nariadiť prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi, aby svoje spracovateľské operácie zosúladil podľa potreby určeným spôsobom a v rámci určenej lehoty s ustanoveniami tohto nariadenia;

e)	nariadiť prevádzkovateľovi, aby porušenie ochrany osobných údajov oznámil dotknutej osobe;

f)	nariadiť dočasné alebo trvalé obmedzenie vrátane zákazu spracúvania;

g)	nariadiť opravu alebo vymazanie osobných údajov alebo obmedzenie spracúvania podľa článkov 16, 17 a 18 a informovanie príjemcov, ktorým boli osobné údaje poskytnuté, o takýchto opatreniach v súlade s článkom 17 ods. 2 a článkom 19;

h)	odňať certifikáciu alebo nariadiť certifikačnému subjektu, aby odňal certifikáciu vydanú podľa článkov 42 a 43, alebo nariadiť certifikačnému subjektu, aby nevydal certifikáciu, ak nie sú splnené alebo už nie sú splnené požiadavky na certifikáciu;

i)	uložiť v závislosti od okolností každého jednotlivého prípadu správnu pokutu podľa článku 83, a to popri opatreniach uvedených v tomto odseku alebo namiesto nich;

j)	nariadiť pozastavenie toku údajov príjemcovi v tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii.

3.   Každý dozorný orgán má všetky tieto povoľovacie a poradné právomoci:

a)	poskytovať poradenstvo prevádzkovateľovi v súlade s postupom predchádzajúcej konzultácie uvedeným v článku 36;

b)	vydávať z vlastnej iniciatívy alebo na požiadanie stanoviská k akýmkoľvek otázkam súvisiacim s ochranou osobných údajov adresované národnému parlamentu, vláde členského štátu alebo v súlade s právom členského štátu iným inštitúciám a orgánom, ako aj verejnosti;

c)	povoliť spracúvanie uvedené v článku 36 ods. 5, ak právo členského štátu vyžaduje takéto predchádzajúce povolenie;

d)	vydávať stanoviská a schvaľovať návrhy kódexov správania podľa článku 40 ods. 5;

e)	akreditovať certifikačné subjekty podľa článku 43;

f)	vydávať certifikácie a schvaľovať kritériá certifikácie v súlade s článkom 42 ods. 5;

g)	prijímať štandardné doložky o ochrane údajov uvedené v článku 28 ods. 8 a článku 46 ods. 2 písm. d);

h)	schvaľovať zmluvné doložky uvedené v článku 46 ods. 3 písm. a);

i)	schvaľovať administratívne dojednania uvedené v článku 46 ods. 3 písm. b);

j)	schvaľovať záväzné vnútropodnikové pravidlá podľa článku 47.

4.   Výkon právomocí udelených dozornému orgánu podľa tohto článku podlieha primeraným zárukám vrátane účinného súdneho prostriedku nápravy a riadneho procesu, stanoveným v práve Únie a v práve členského štátu v súlade s chartou.

5.   Každý členský štát prostredníctvom právnych predpisov stanoví, že jeho dozorný orgán má právomoc upozorniť justičné orgány na porušenia tohto nariadenia a prípadne začať súdne konanie alebo sa na ňom inak zúčastniť s cieľom presadiť dodržiavanie ustanovení tohto nariadenia.

6.   Každý členský štát môže prostredníctvom právnych predpisov stanoviť, že jeho dozorný orgán má popri právomociach uvedených v odsekoch 1, 2 a 3 ďalšie právomoci. Výkon uvedených právomocí nesmie zasahovať do účinného fungovania kapitoly VII.

Článok 64

Stanovisko výboru

1.   Výbor vydá stanovisko, keď má príslušný dozorný orgán v úmysle prijať ktorékoľvek z opatrení uvedených nižšie. Na tento účel príslušný dozorný orgán oznámi výboru návrh rozhodnutia, ak:

a)	je zamerané na prijatie zoznamu spracovateľských operácií, ktoré podliehajú požiadavke na posúdenie vplyvu na ochranu údajov podľa článku 35 ods. 4;

b)	sa týka záležitosti podľa článku 40 ods. 7, a to či návrh kódexu správania alebo zmena alebo rozšírenie kódexu správania je v súlade s týmto nariadením;

c)	je zamerané na schválenie kritérií pre akreditáciu orgánu podľa článku 41 ods. 3 alebo certifikačného subjektu podľa článku 43 ods. 3;

d)	je zamerané na určenie štandardných doložiek o ochrane údajov uvedených v článku 46 ods. 2 písm. d) a článku 28 ods. 8;

e)	je zamerané na povolenie zmluvných doložiek uvedených v článku 46 ods. 3 písm. a) alebo

f)	je zamerané na schválenie záväzných vnútropodnikových pravidiel v zmysle článku 47.

2.   Ktorýkoľvek dozorný orgán, predseda výboru alebo Komisia môže požiadať, aby akúkoľvek záležitosť so všeobecným uplatnením alebo s účinkami vo viac ako jednom členskom štáte preskúmal výbor s cieľom získať stanovisko, najmä ak si príslušný dozorný orgán neplní povinnosti týkajúce sa vzájomnej pomoci podľa článku 61 alebo spoločných operácií podľa článku 62.

3.   V prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 výbor vydá stanovisko k záležitosti, ktorá sa mu predloží, ak ešte k rovnakej záležitosti stanovisko nevydal. Uvedené stanovisko sa prijme do ôsmich týždňov jednoduchou väčšinou členov výboru. Uvedená lehota sa môže predĺžiť o ďalších šesť týždňov, pričom sa zohľadní zložitosť danej záležitosti. Pokiaľ ide o návrh rozhodnutia uvedený v odseku 1, ktorý sa rozošle členom výboru v súlade s odsekom 5, o členovi, ktorý nevznesie námietku v primeranej lehote určenej predsedom, sa predpokladá, že s návrhom rozhodnutia súhlasí.

4.   Dozorné orgány a Komisia bez zbytočného odkladu oznamujú elektronickými prostriedkami výboru všetky relevantné informácie a podľa potreby aj zhrnutie skutočností, návrh rozhodnutia, dôvody, pre ktoré je prijatie takéhoto opatrenia potrebné, a názory ostatných dotknutých dozorných orgánov, pričom používajú štandardizovaný formát.

5.   Predseda výboru bez zbytočného odkladu informuje elektronickými prostriedkami:

a)	členov výboru a Komisiu o všetkých relevantných informáciách, ktoré mu boli oznámené, pričom používa štandardizovaný formát. Sekretariát výboru podľa potreby poskytne preklady relevantných informácií a

b)	dozorný orgán uvedený v odseku 1, a prípadne v odseku 2, a Komisiu o stanovisku a zverejní ho.

6.   Príslušný dozorný orgán neprijme svoj návrh rozhodnutia uvedený v odseku 1 v lehote uvedenej v odseku 3.

7.   Dozorný orgán uvedený v odseku 1 v čo najväčšej miere zohľadní stanovisko výboru a do dvoch týždňov po získaní stanoviska predsedovi výboru elektronickými prostriedkami oznámi, či bude trvať na svojom návrhu rozhodnutia alebo ho zmení, a podľa potreby mu oznámi aj zmenený návrh rozhodnutia, pričom použije štandardizovaný formát.

8.   Ak dotknutý dozorný orgán informuje predsedu výboru v rámci lehoty uvedenej v odseku 7 tohto článku o tom, že nemá v úmysle postupovať úplne alebo sčasti podľa stanoviska výboru, pričom poskytne relevantné dôvody, uplatňuje sa článok 65 ods. 1.

Článok 71

Správy

1.   Výbor vypracúva výročnú správu o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní v Únii a v relevantných prípadoch aj v tretích krajinách a medzinárodných organizáciách. Správa sa zverejní a zašle Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

2.   Výročná správa obsahuje preskúmanie praktického uplatňovania usmernení, odporúčaní a najlepších postupov uvedených v článku 70 ods. 1 písm. l), ako aj záväzných rozhodnutí uvedených v článku 65.

Článok 99

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

1.   Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.   Uplatňuje sa od 25.mája 2018.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 229, 31.7.2012, s. 90.

(2)  Ú. v. EÚ C 391, 18.12.2012, s. 127.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a pozícia Rady v prvom čítaní z 8. apríla 2016 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku). Pozícia Európskeho parlamentu zo 14. apríla 2016.

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(5)  Odporúčanie Komisie zo 6. mája 2003 o definícii mikropodnikov a malých a stredných podnikov (C(2003) 1422) (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (pozri stranu 89 tohto úradného vestníka).

(8)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).

(9)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 45).

(10)  Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1338/2008 zo 16. decembra 2008 o štatistikách Spoločenstva v oblasti verejného zdravia a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 70).

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 1).

(14)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora (Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003, s. 90).

(15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 536/2014 zo 16. apríla 2014 o klinickom skúšaní liekov na humánne použitie, ktorým sa zrušuje smernica 2001/20/ES (Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 1).

(16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164).

(17)  Ú. v. EÚ C 192, 30.6.2012, s. 7.

(18)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).

(19)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015, s. 1).

(20)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30).

(21)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43).