1.   In circostanze eccezionali, qualora ritenga che urga intervenire per proteggere i diritti e le libertà degli interessati, un'autorità di controllo interessata può, in deroga al meccanismo di coerenza di cui agli articoli 63, 64 e 65, o alla procedura di cui all'articolo 60, adottare immediatamente misure provvisorie intese a produrre effetti giuridici nel proprio territorio, con un periodo di validità determinato che non supera i tre mesi. L'autorità di controllo comunica senza ritardo tali misure e la motivazione della loro adozione alle altre autorità di controllo interessate, al comitato e alla Commissione.

2.   Qualora abbia adottato una misura ai sensi del paragrafo 1 e ritenga che urga adottare misure definitive, l'autorità di controllo può chiedere un parere d'urgenza o una decisione vincolante d'urgenza del comitato, motivando tale richiesta.

3.   Qualsiasi autorità di controllo può chiedere un parere d'urgenza o una decisione vincolante d'urgenza, a seconda dei casi, del comitato qualora un'autorità di controllo competente non abbia adottato misure adeguate in una situazione in cui urge intervenire per proteggere i diritti e le libertà degli interessati, motivando la richiesta di tale parere o decisione, in particolare l'urgenza dell'intervento.

4.   In deroga all'articolo 64, paragrafo 3, e all'articolo 65, paragrafo 2, il parere d'urgenza o la decisione vincolante d'urgenza di cui ai paragrafi 2 e 3 del presente articolo sono adottati entro due settimane a maggioranza semplice dei membri del comitato.

1.   Za výnimočných okolností, keď sa dotknutý dozorný orgán domnieva, že je naliehavo potrebné konať s cieľom chrániť práva a slobody dotknutých osôb, môže odchylne od mechanizmu konzistentnosti uvedeného v článkoch 63, 64 a 65 alebo postupu uvedeného v článku 60 bezodkladne prijať predbežné opatrenia, ktoré majú mať právne účinky na jeho území a určenú dobu platnosti, ktorá nepresahuje tri mesiace. Dozorný orgán bezodkladne oznámi tieto opatrenia a dôvody ich prijatia iným dotknutým dozorným orgánom, výboru a Komisii.

2.   Ak dozorný orgán prijal opatrenie podľa odseku 1 a domnieva sa, že je naliehavo potrebné prijať konečné opatrenia, môže požiadať výbor o naliehavé stanovisko alebo naliehavé záväzné rozhodnutie, pričom uvedie dôvody, prečo takéto stanovisko alebo rozhodnutie požaduje.

3.   Ktorýkoľvek dozorný orgán môže požiadať výbor o naliehavé stanovisko alebo prípadne o naliehavé záväzné rozhodnutie, ak príslušný dozorný orgán neprijal primerané opatrenie v situácii, keď je naliehavo potrebné konať s cieľom chrániť práva a slobody dotknutých osôb, pričom uvedie dôvody, prečo takéto stanovisko alebo rozhodnutie požaduje, vrátane dôvodov naliehavej potreby konať.

4.   Odchylne od článku 64 ods. 3 a článku 65 ods. 2 sa naliehavé stanovisko alebo naliehavé záväzné rozhodnutie uvedené v odsekoch 2 a 3 tohto článku prijme do dvoch týždňov jednoduchou väčšinou členov výboru.